Profil školy
ADAPTAČNÝ PROGRAM
ADAPTAČNÝ PROGRAM
Vstup dieťaťa do materskej školy je významným medzníkom vo vývine dieťaťa.
Prináša zmeny nielen v jeho živote, ale celej rodiny.
Cieľom adaptačného procesu je:
uľahčiť dieťaťu vstup do materskej školy
pomôcť rodičom pri vstupe dieťaťa do materskej školy.
Adaptáciu dieťaťa na materskú školu ovplyvňuje okrem vnútorných vývinových predpokladov dieťaťa aj výchovný štýl, sociálny status dieťaťa v rodine a množstvo iných faktorov. Adaptačné procesy sú u detí rôzne a netrvajú rovnako dlho. V predškolskom období prebiehajú u detí podstatné zmeny v perceptuálno -motorickej, kognitívnej a sociálno-emocionálnej sfére psychického vývinu osobnosti. Vzhľadom na rozdielne vnútorné predpoklady a odlišné podmienky rodinného výchovného prostredia s rôznou kultúrnou a socioekonomickou úrovňou sa dieťa vyvíja odlišným individuálnym tempom. Preto sú aj medzi deťmi rovnakého veku prirodzené individuálne rozdiely v dosiahnutej rozvojovej úrovni. Keďžekaždé dieťa másvoju jedinečnú a neopakovateľnú osobnosť, rešpektuje učiteľka vývinové špecifiká, uplatňuje individuálny prístup, rešpektuje psychologické predpoklady dieťaťa, zváži a hľadá možnosti ako dieťa v prípade potreby upokojí /pohladenie, úsmev, náruč.. /, zabezpečí pocit istoty, bezpečia a citovej stability.V pedagogickej praxi a pri správnych výchovných postupoch nám pomáha správna orientácia v základných rozvojových možnostiach detí.
Dvoj až trojročné deti sú málo samostatné a preto aj závislé na dospelých osobách. V adaptačnom období, ale tiež krátko po chorobe či víkende, sú odkázané na pomoc a citovú podporu dospelého. Prevláda silná citová väzba na matku. Pozornosť dieťaťa je nestála, vnemy majú syntetický ráz a zároveň sú celkové a nepresné. Postupne s automatizáciou pohybových činností sa pozornosť dieťaťa prenáša na cieľ a výsledok činnosti. Imitácia činnosti dospelého, jeho napodobňovanie je najzákladnejší spôsob učenia sa detí v tomto veku, intenzívne sa osvojuje a rozvíja reč dieťaťa, zlepšuje sa celková zrozumiteľnosť reči. Reč dieťaťa nie je len prostriedkom sociálnej komunikácie ale aj dôležitým prostriedkom komunikácie citov.
Aj troj až štvorročné deti sú ešte málo samostatné.Postupne sa táto situácia mení, pretože v tomto veku prudko prebieha osamostatňovací proces dieťaťa,najmä pri utváraní a osvojovaní návykov a zručností sebaobsluhy, no i v iných činnostiach. Proces sebauvedomovania úzko súvisí s vývinovou zvláštnosťou – detský negativizmus
/ detský vzdor /. Tieto prejavy správania postupne doznievajú, dieťa sa stáva osobnosťou, postupne nadobúda vlastnú identitu. City sa vyznačujú protichodnosťou, z toho dôvodu býva dieťa citovo nestále, náladové a rozrušia ho aj úplné maličkosti. Preto dieťa potrebuje mať vytvárané prostredie plné istoty a bezpečia. Zlepšuje sa hrubá motorika a celková koordinácia pohybov, manipulácia s predmetmi, utvárajú sa základy jemnej motoriky. Výrazne sa utvárajú a zdokonaľujú kultúrno-hygienické a mravné návyky, sebaobslužné návyky a elementárne pracovné zručnosti. Na vykonanie týchto činností však dieťa potrebuje primeraný čas. Pozornosť je ešte stále nestála a krátkodobá, dieťa rýchlo mení predmet svojich záujmov. Hra dieťaťa trvá krátko a je pomerne jednoduchá. Udržiava si individuálny ráz aj napriek tomu, že sa súbežne hrá niekoľko detí vedľa seba. Skupinky utvárajú deti v závere tretieho roku a objavujú sa náznaky skupinovej hry.
· Štyri až päťročné deti sú už samostatnejšie a pohotovejšie.Majú pomerne dobre osvojené hygienické, niektoré pracovné a mravné návyky ako aj základy kultúrneho správania. Rozkolísanosť citových stavov postupne ustupuje a začínajú sa objavovať náznaky vyšších citov, poznávacích, morálnych, estetických a sociálnych citov.Dieťa sa v tomto veku lepšie prispôsobuje prijatým pravidlám správania sa v skupine a ľahšie nadväzuje kontakty s inými deťmi.Zapájajú sa do skupinových činností a objavujú sa u nich náznaky kooperatívneho správania. Čas zotrvávania v individuálnej alebo hre a činnosti sa predlžuje. Zdokonaľuje sa pohybová koordinácia, hrubá motorika , postupne sa zlepšuje aj jemná motorika a automatizujú sa pohybové návyky. Myslenie dieťaťa sa v tomto veku spája s konkrétnym cieľomku ktorému smeruje konanie. Rozvoj predstavivosti a fantázie, rýchle pokroky v reči a myslení umožňujú dieťaťu nastoľovať stále nové problémy, na ktoré samo nedokáže nájsť odpoveď, preto sa ich pokúša riešiť kladením množstva otázok dospelým. Reč postupne stráca situačný ráz astáva sa nástrojom myslenia a prostriedkom sociálnej komunikácie. Senzomotorické a rozumové skúsenosti dieťaťa sú čoraz širšie.Poznanie okolitej skutočnosti je však stále povrchné pretože dieťa ešte nechápe mnohé logické vzťahy, ktoré fakty a udalosti spájajú. Tento proces sakvalitatívne mení a postupne zdokonaľuje v období piateho až šiesteho roka veku a jeho úroveň určuje stupeň zrelosti pred vstupom na primárne vzdelávanie.
Pri adaptácii na materskú školu je nevyhnutná dôsledná spolupráca so zákonnými zástupcami detí.
Pomôcť dieťaťu vyrovnať sa s novou a záťažovou situáciou je pre dospelých nutnosťou. Vhodné je začať pripravovať dieťa na adaptáciu do materskej školy už doma : rozvíjať samostatnosť dieťaťa, upevňovať citovú stabilitu, trénovať odlúčenie / krátka doba bez mamy /, stretávanie s rovesníkmi, prispôsobovanie denného režimu doma dennému režimu v materskej škole.....
POSTUPNÝ ADAPTAČNÝ PROCES V MATERSKEJ ŠKOLE
- umožniť zákonnému zástupcovi podľa jeho priania pobyt s dieťaťom v materskej škole s postupným skracovaním času jeho pobytu / poznávať dieťa v prirodzených interakciách s matkou /
- prijať dieťa s obľúbenou hračkou, s úsmevom, radosťou a plnou pozornosťou
- dbať na súhru všetkých zamestnancov materskej školy, na tvorivú prácu, výber vhodných foriem, metód a prostriedkov pri výchovno-vzdelávacom pôsobení na dieťa
- vytvoriť dieťaťu milé, príťažlivé, podnetné prostredie
- pôsobiť na pokojný priebeh adaptácie vytvorením estetického a podnetného prostredia
- využiť dané okolnosti na pozvoľné a citlivé začleňovanie dieťaťa do prostredia, aby to bolo preň príjemné alebo aspoň prijateľné
- sledovať prejavy dieťaťa : ako prežíva svoje návraty, či sa nebojí vstúpiť do triedy, aký vzťah má k dospelým...
- nechať dieťa vybúriť sa, vyplakať sa, až potom sa usilovať o zblíženie
- na základe zistených poznatkov spolupracovať a komunikovať so zákonnými zástupcami detí
- pristupovať k dieťaťu individuálne, rešpektovať potreby dieťaťa
- poznať dieťa, jeho zdravotný stav, úroveň rozvoja jeho osobnosti
Dĺžku adaptácie je potrebné prispôsobiť na základe konzultácie so zákonným zástupcom dieťaťa. Ak dieťa nevie prijať život v materskej škole, je potrebné po konzultácii so zákonným zástupcom dieťaťa prerušiť jeho dochádzku do materskej školy na nejaký čas, prípadne odložiť dochádzku na ďalší školský rok.
Povinnosti riaditeľky materskej školy :
1. Riaditeľka materskej školy vytvorí podmienky na dochádzku dieťaťa do materskej školy, pričom so zákonným zástupcom dieťaťa dohodne dĺžku pobytu dieťaťa v materskej škole.
2. V čase adaptačného pobytu dieťaťa v materskej škole pedagogickí zamestnanci spolupracujú so zákonným zástupcom dieťaťa s prihliadnutím na individuálne osobitosti dieťaťa.
3. V prípade zníženej adaptačnej schopnosti dieťaťa a v záujme jeho zdravého vývinu môže riaditeľka materskej školy po prerokovaní so zákonným zástupcom dieťaťa alebo na základe jeho písomnej žiadosti rozhodnúť o prerušení dochádzky dieťaťa do materskej školy na dohodnutý čas alebo o ukončení tejto dochádzky.
4. Riaditeľka je povinná dodržiavať platnú legislatívu a najmä postupovať v zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní ( školský zákon ) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 273/2021 Z. z. . Vykonávacím predpisom školského zákona vo vzťahu k materským školám je vyhláška MŠ SR č. 541/2021 Z. z.