Profil školy
ADAPTAČNÝ PROGRAM
DROBNÉ RADY PRE DOBRÚ ADAPTÁCIU
V predškolskom období prebiehajú u detí podstatné zmeny v perceptuálno-motorickej, kognitívnej a sociálno-emocionálnej oblasti. Vzhľadom na rozdielne vnútorné predpoklady a odlišné podmienky rodinného výchovného prostredia s rôznou kultúrnou a socioekonomickou úrovňou sa dieťa rozvíja vlastným individuálnym tempom. Preto sú aj medzi deťmi rovnakého veku prirodzené individuálne rozdiely v dosiahnutej rozvojovej úrovni. Keďže každé dieťa je jedinečnou a neopakovateľnou osobnosťou, učiteľka rešpektuje vývinové špecifiká, uplatňuje individuálny prístup, rešpektuje psychické predpoklady dieťaťa, zváži a hľadá možnosti ako dieťa v prípade potreby upokojí - pohladenie, úsmev, náruč... , zabezpečí pocit istoty, bezpečia a citovej stability.
Vstup dieťaťa do materskej školy je významným medzníkom vo vývine dieťaťa. Prináša zmeny nielen v jeho živote, ale celej rodiny. Adaptáciu dieťaťa v materskej škole ovplyvňuje okrem vývinových predpokladov dieťaťa aj výchovný štýl, sociálny status dieťaťa v rodine a množstvo iných faktorov.
Čo by malo dieťa pred nástupom do materskej školy vedieť
- mať osvojené základné hygienické návyky – umývať sa, používať WC,
- čiastočne sa obliekať, obúvať,
- samostatne jesť lyžicou, piť z pohára,
- zaobísť sa bez cumlíka a dojčenskej fľaše,
- požiadať o pomoc
Dieťa nemusí vedieť všetko urobiť samé, ale napr. pri obliekaní sa správa aktívne a pani učiteľka mu "len" pomôže zapnúť gombičky, bundičku, zaviaže šnúrky a pod. Rodičia by tiež mali u dieťaťa rozvíjať samostatnosť.
Cieľom adaptačného programu je uľahčiť dieťaťu príchod do materskej školy, pomôcť rodičom pri nástupe dieťaťa do materskej školy.
NEZABUDNITE !!!!!
Adaptačný proces je u detí rôzny a netrvá rovnako dlho.
AKO MÔŽU POMÔCŤ RODIČIA DIEŤAŤU PRED VSTUPOM DO MATERSKEJ ŠKOLY
- Vytvárať doma pohodu
- Upevňovať kvalitnú citovú väzbu a zároveň trénovať odlúčenie
- Umožniť stretávanie sa s rovesníkmi
- Zoznámiť dieťaťa s materskou školou
Vstup do materskej školy nie je pre každé dieťa samozrejmou záležitosťou. Pre dieťa začína úsek života s mnohými požiadavkami, v prostredí, ktoré sa veľmi líši od dôverne známeho domova.
Pobyt v materskej škole mu prináša rôzne zmeny - iný denný režim, prítomnosť iných detí, akceptovanie iných dospelých osôb, iná možnosť uspokojenia aktuálnej potreby či priania, pozornosť učiteľky sa zameriava na všetky deti. Prispôsobenie sa novým pomerom predstavuje pre dieťa určitú záťaž.
Sú deti, ktoré si v novom prostredí zvykajú ľahšie, tešia sa do materskej školy a veľmi ľahko nadväzujú kontakty s dospelými a deťmi. Iné deti sa síce na začiatku tešia, ale po prvých skúsenostiach ju odmietajú navštevovať a potrebujú čas na adaptáciu. Sú aj také deti, ktoré si len s ťažkosťami zvykajú na nové prostredie a vstup do materskej školy je pre ne nadmernou záťažou.
Proces prispôsobovania sa na nové prostredie je individuálny, je závislý od individuálnych osobitostí každého dieťaťa.
Nové skúsenosti dieťaťa v materskej škole ovplyvňujú jeho správanie doma i v materskej škole.
Rodičia môžu dieťaťu uľahčiť vstup do materskej školy tým, že mu umožnia zbierať skúsenosti už predtým a pomôžu mu vyrovnať sa s požiadavkami postupne.
- Trénujte odlúčenie
Už pred vstupom do MŠ by malo dieťa vydržať krátku dobu bez mamy. Príležitostné odlúčenie mu umožní získať istotu, že mu mama neutečie, ale že sa po určitej dobe vráti. Tieto skúsenosti sa však pozitívne prejavia len vtedy, keď sa rodičia vrátia v dohodnutú dobu. Pre matku môže byť tiež ťažké odlúčiť sa od dieťaťa.
Dlhé lúčenie matky s dieťaťom je pre obidvoch bolestné a nepomáha. Dlhé lúčenie dieťaťu spôsobuje neistotu, pretože zvláštne správanie sa matky podnecuje a potvrdzuje jeho strach.
- Umožnite dieťaťu stretávanie sa s vrstovníkmi
Ešte pred vstupom do MŠ môžete dieťaťu sprostredkovať kontakt s rovesníkmi napr. na detskom ihrisku, v detskom centre ..., aby sa naučilo s nimi kontaktovať a vychádzať.
- Zoznámte dieťa s materskou školou
Rozprávajte dieťaťu o materskej škole. Usilujte sa však byť reálny, čiže žiadne "fantázie" o tom, aké krásne hračky a skvelí kamaráti ho tam čakajú. Pri dnešnom zariadení detských izieb sa môže stať, že sa vášmu dieťaťu v materskej škole na prvý pohľad žiadna z hračiek nezapáči, a to znamená sklamanie. V inom prípade sa môže stať, že s hračkou, ktorá sa vášmu dieťaťu páči, sa bude hrať iné - smelšie dieťa. K sklamaniu z prvých dojmov pristúpi aj presvedčenie, že mama alebo oco klamú, veď predsa povedali, že... Je vhodné vyjsť si na vychádzku k areálu MŠ. Nezáväzne, len tak cez plot obzerajte a hádajte spolu s vašim dieťaťom, čo môže byť vnútri (reálne), obzrite si dvor, hojdačky, preliezačky ...
- Berte ohľad na telesnú záťaž
Začiatok v materskej škole je pre dieťa telesne náročný. Rýchlo vyčerpá svoje sily, pretože deň v MŠ je preň únavný. Bezprostredne po návšteve materskej školy dieťa potrebuje čas na odpočinok. Väčšie aktivity, napr. veľký nákup, prechádzku, návštevu ihriska a pod., by ste mali odložiť. U detí menej telesne zdatných musíme odhadnúť dĺžku pobytu v materskej škole, aby sme nezväčšovali ich zaťaženie.
ROZVOJOVÉ MOŽNOSTI DETÍ
V pedagogickej praxi a pri správnych výchovných postupoch učiteľkám pomáha správna orientácia v základných rozvojových možnostiach detí.
Deti 2-3 ročné sú menej samostatné, a preto sú závislé na dospelých osobách.
V adaptačnom období, ale tiež krátko po chorobe či víkende sú odkázané na pomoc a citovú podporu dospelého. Prevláda silná citová väzba na matku. Pozornosť dieťaťa je nestála, vnemy majú syntetický ráz, sú celostné a nepresné. Postupne s automatizáciou pohybových činností sa pozornosť dieťaťa prenáša na cieľ a výsledok činnosti. Imitácia činnosti dospelého, jeho napodobňovanie je základný a prirodzený spôsob učenia sa detí v tomto veku, intenzívne sa osvojuje a rozvíja reč dieťaťa, zlepšuje sa celková zrozumiteľnosť reči. Je nie len prostriedkom sociálnej komunikácie ale aj dôležitým prostriedkom komunikácie citov.
Deti 3-4 ročné sú tiež ešte málo samostatné. Postupne sa táto situácia mení, pretože v tomto veku prudko prebieha proces osamostatňovania dieťaťa, najmä pri utváraní a rozvíjaní návykov a zručností sebaobsluhy, no i v iných činnostiach. Proces sebauvedomovania úzko súvisí s vývinovou zvláštnosťou – detský negativizmus resp. detský vzdor. Tieto prejavy správania postupne doznievajú, dieťa sa stáva osobnosťou, postupne nadobúda vlastnú identitu. City sa vyznačujú protichodnosťou, z toho dôvodu býva dieťa citovo nestále, náladové a rozrušia ho aj úplné maličkosti. Preto potrebuje prostredie plné istoty a bezpečia. Zlepšuje sa hrubá motorika a celková koordinácia pohybov, manipulácia s predmetmi, utvárajú sa základy jemnej motoriky. Výrazne sa utvárajú a zdokonaľujú kultúrno-hygienické a mravné návyky, sebaobslužné návyky a elementárne pracovné zručnosti. Na vykonanie týchto činností však dieťa potrebuje primeraný čas. Pozornosť je ešte stále nestála a krátkodobá, dieťa rýchlo mení predmet svojich záujmov. Hra dieťaťa trvá krátko a je pomerne jednoduchá. Udržiava si individuálny ráz aj napriek tomu, že sa súbežne hrá niekoľko detí vedľa seba. Skupinky utvárajú deti v závere tretieho roku a objavujú sa náznaky skupinovej hry.
Deti 4-5 ročné sú už samostatnejšie a pohotovejšie. Majú pomerne dobre osvojené hygienické, niektoré pracovné a mravné návyky ako aj základy kultúrneho správania. Nestabilita citových stavov postupne ustupuje a začínajú sa objavovať náznaky vyšších citov, poznávacích, morálnych, estetických a sociálnych. Dieťa sa v tomto veku lepšie prispôsobuje prijatým pravidlám správania sa v skupine a ľahšie nadväzuje kontakty s inými deťmi. Zapája sa do skupinových činností a objavujú sa u neho náznaky kooperatívneho správania. Čas zotrvávania v individuálnej hre alebo činnosti sa predlžuje. Zdokonaľuje sa pohybová koordinácia, hrubá motorika, postupne sa zlepšuje aj jemná motorika a automatizujú sa pohybové návyky. Myslenie dieťaťa sa v tomto veku spája s konkrétnym cieľom, ku ktorému smeruje konanie. Rozvoj predstavivosti a fantázie, rýchle pokroky v reči a myslení umožňujú dieťaťu nastoľovať stále nové problémy, na ktoré samo nedokáže nájsť odpoveď, preto sa ich pokúša riešiť kladením množstva otázok dospelým. Reč postupne stráca situačný ráz a stáva sa nástrojom myslenia a prostriedkom sociálnej komunikácie. Senzomotorické a rozumové skúsenosti dieťaťa sú čoraz širšie. Poznanie okolitej skutočnosti je však stále povrchné, pretože dieťa ešte nechápe mnohé logické vzťahy, ktoré fakty a udalosti spájajú.
Tento proces sa kvalitatívne mení a postupne zdokonaľuje medzi 5. – 6. rokom a jeho úroveň určuje stupeň zrelosti pred vstupom na primárne vzdelávanie.
KĽÚČOVÉ ODPORÚČANIA PRE ÚSPEŠNÝ ZAČIATOK PRE NAJMENŠÍCH
- Dôverný objekt z domu: Pre 2-3 ročné dieťa je nesmierne dôležité mať so sebou kúsok domova – obľúbeného plyšáka, mojkáčika.....
- Krátke lúčenie: Ranné lúčenie v šatni by malo byť jednoznačné, plné lásky, ale krátke. Dlhé lúčenie len predlžuje úzkosť dieťaťa.
- Zosúladenie režimu: Ešte pred nástupom prispôsobte domáci čas obeda a spánku tomu, aký bude mať dieťa v materskej škole.
AKO SPRÁVNE KOMUNIKOVAŤ
- Hovorme pravdivo: Vysvetlite dieťaťu, čo ho v škôlke čaká – hračky, kamaráti, hry a pani učiteľka, ale aj to, že sa poňho po obede alebo olovrante vrátite.
- Vyhnime sa strašeniu: Nikdy nepoužívajte škôlku ako hrozbu (napr. "Tam ti ukážu, keď budeš neposlušný").
- Neklamme o čase: Nepovedzte dieťaťu, že prídete hneď, ak to nie je pravda. Povedzte radšej konkrétny časový úsek (napr. "Prídem po tebe, keď sa ospíš a naješ olovrant").
- Zvýraznime pozitíva: Rozprávajte o škôlke ako o mieste, kde zažije dobrodružstvo a naučí sa nové veci.
- Nezľahčujme strach: Ak dieťa prejaví obavy, nehovorte "Nemáš sa čoho báť". Radšej uznajte jeho pocity: "Chápem, že sa bojíš, je to pre teba niečo nové, ale zvládneme to spolu."
AKO ROZPRÁVAŤ O ŠKÔLKE AKO O MIESTE
- „V škôlke ťa čaká veľa nových hračiek, ktoré doma nemáme, a veľký dvor na hranie.“
- „Budete tam spolu s deťmi spievať, kresliť a tancovať. Veľmi sa mi páčilo, akú tam majú peknú herňu.“
- „Škôlka je miesto pre deti, kde sa hrajú a učia nové veci, kým dospelí pracujú.“
- „Keď sa v škôlke naobeduješ a oddýchneš si, hneď po teba prídem a povieš mi, čo všetko si zažil.“
AKO PREDSTAVIŤ PANI UČITEĽKU
- „Pani učiteľka je tam na to, aby ti pomohla. Môžeš jej povedať všetko, čo potrebuješ – keď budeš smädný alebo budeš chcieť ísť na záchod.“
- „Pani učiteľka pozná veľa skvelých hier a rozprávok, ktoré vám bude čítať.“
- „Vieš, prečo sa volá učiteľka? Lebo ťa naučí kopu nových pesničiek a básničiek.“
- „Pani učiteľka ťa má rada a dá na teba pozor, kým ja budem v práci.“
AKO REAGOVAŤ NA STRACH A NEISTOTU DIEŤAŤA
- „Chápem, že sa ti teraz nechce ísť a možno sa trochu bojíš. Je to niečo nové, ale ja ti verím, že to zvládneš.“
- „Aj mne bude za tebou smutno, ale budem na teba stále myslieť. Keď sa vrátime domov, poriadne sa objímeme.“
- „Ak ti bude smutno, môžeš objať svojho plyšáka [meno obľúbenej hračky] alebo ísť za pani učiteľkou, ona ťa pritúli.“
ČOMU SA VO VETÁCH PRÍSNE VYHNÚŤ (ZLÉ PRÍKLADY)
- „Počkaj, tam ťa už naučia poriadku!“ (Vytvára zo škôlky strašiaka a väzenie).
- „Nebuď bábätko, veď na plač nemáš žiadny dôvod.“ (Znehodnocuje skutočné emócie dieťaťa).
- „Maminka nikam neodíde, budem celý čas čakať za dverami.“ (Klamstvo, ktoré naruší dôveru, keď dieťa zistí pravdu).